Ťažko je veriť, že by sa lídri politických strán, ktoré vyhrali voľby dohodli pred voľbami. Možné je, že rokovania začali s ohlásením predbežných výsledkov. Preto je podivné, že veľký bojovník za práva občanov a menšín zahodil svoj meč do diaľav a vrhol sa okolo krku svojmu „nepriateľovi“. To, že sa priplazil slizký had hľadajúci teplo a pochopenie je prirodzené. Je možne, že nášho bohatiera do bodavého náručia súdruha Fica dohnalo nepochopenie prenasledovaného Igorka. Igorko totiž nepoznal zatiaľ útulnú a milujúcu koalíciu, ktorá by ho podporila v jeho cieľoch a úsilí. V jednej síce adoptovaný bol, tam však dosť lásky nepociťoval. Ešte aj pred voľbami k nemu chodili prisluhovači súdruha a šacovali mu povalu. Asi preto, že mu nevydržala tak dlho ako očakával. A tak zahorknutý kopal okolo seba a rozdával rozumy o tom ako náš „udatný“ a hrdý bohatier sa pridá pod vplyvom zlého mamona na stranu súdruha.
Pre nás zo zatiaľ ťažko pochopiteľných príčin bohatier podľahol. Predal svoju dušu a česť zradnému súdruhovi, azda vo viere zastavenia zla a všemocnej korupcie v našom kraji. Zavrel sa so zapredancami vo vysokej veži, kde dlhé dni tvrdo a vytrvalo zápasil za lepší zajtrajšok. Pod heslom: “ Konám čo je správne!“ rokoval v kruhu zapredancov. Družina, ktorá nasledovala bohatiera, ale aj tá čo verila slizkému hadovi ostala omámená. Sľúbili im boj proti súdruhovi a výsledok sa nedostavil ba naopak. Všemožne sa bohatier snažil upokojiť družinu, že on svoj boj nevzdá a vybojuje pokoj pre nich pokoj a mier. „Vari mi neveríte? Ja čo som pre vás bojoval tolké roky?!“ volal bohatier na družinu. Ľudia z bohatierovej družiny však neboli ochotný trpieť takúto krivdu, ktorá bola na nich spáchaná. Úlisný had sa radšej privinul na súdruha a tíško sa tváril, že tie hlasy sú len v jeho hlave a neexistujú. Bohatiera opustil aj najvernejší vazal v snahe získať si dôveru bohatierovej sklamanej družiny a do budúcna zaujať miesto bohatiera v družine. Aj v hadovej družine sa objavili ľudia, ktorí boli nespokojní a opúšťali skupinu.
Po dlhých hodinách vo veži, kde zapredal bohatier svoju dušu za omrvinky s pocitom, že s jeho percentami veľa vyskakovať nemôže, bol len klam súdruha. Bohatier zaslepený mamonom si neuvedomil, že sila súdruha je v slepom nasledovaní jednotlivých členov spoločenstva zapredaných. To si však nikto z nich priamo neuvedomoval a tak ako zahodili charakter a hrdosť , samozrejme okrem poskoka Andreja, ktorý bol presvedčený, že súdruh je ten pravý. Tak zo strachu úradníckej vlády americko-slovenského prezidenta sa spojili bezcharakterní v jeden pomerne nestabilný spolok. Ten však v prípade nestability naženie preferencie malému zúrivému vodcovi zákerných škriatkov, ktorý čaká na vhodnú chvílu a túži sa zmocniť dostatočného mandátu, aby raz mohol šíriť svoje skazené posolstvo do celej krajiny. Tento trol, potešený úspechom zo získania mandátu a zároveň pohoršený ignoráciou ostatných začal poukazovať na vážne nedostatky. Zlosť si vybíjal na potulných umelcoch, ktorí nešírili posolstvo o utláčaní nevhodných.
Vyzerá to na rozprávku so smutným koncom. V prípade či „stabilná“ vláda vydrží alebo padne. A tak je len na nás ako príbeh bude pokračovať. Nesmieme strácať obozretnosť a sledovať čo sa bude v najbližších dňoch diať. Demotivácia zo zrady politikov nesmie byť to čo nás usadí doma. Nesúhlas je nutné dávať najavo verejne. Či už na sociálnych sieťach alebo v uliciach ak sa deje akcia, s ktorou súhlasíme. Ukážme spolu politikom, že ak chcú znepriemňovať, životy nám vieme im to vrátiť.